Čo kamery nevideli

Anton Hykisch, spisovateľ –
Už dávno som nečítal knihu s takým pôžitkom ako túto.
Spomedzi memoárových kníh, ktoré sa dnes ponúkajú čitateľom, má prinajmenej dve prednosti. Autor sa nasilu netíska do popredia, o to viac dominujú v jeho spomienkach spolupracovníci z iných filmových štúdií i profesií. On sám ako kameraman a režisér krátkometrážnej filmovej tvorby, obzvlášť filmového týždenníka, musel veľakrát plniť nečakané a často nemožné úlohy, často aj za dobrodružných podmienok.
S mnohými z nich sa v tejto knihe stretneme.
Druhou je jeho štýl s obrovským zmyslom pre humor, jeho kniha je kaleidoskop podivuhodných situácií i anekdotických scén, navyše naplno odhalil svoju celoživotnú lásku k slovenskému filmu, tá dýcha z každej stránky tejto pútavej knihy. Nie náhodou sa začína i končí zamysleniami nad trpkým osudom Mekky slovenského filmu – ateliérov na Kolibe. Kniha je obžalobou všetkých tých veľkohubých riaditeľov, papalášov, manažérov kultúry, ktorí po roku 1989 dopustili či priamo sa podieľali na deštrukcii filmového štúdia na Kolibe.
Vtipné a pútavé svedectvo o počiatkoch i osudoch slovenského filmu je knihou, ktorú hodno čítať!

Ľuboš Jurík, spisovateľ -
Kniha „Čo kamery nevideli“ je vzácnou zmesou autentických zážitkov a skúseností autora, ktoré sa opierajú o reálne fakty a spoločenské súvislosti, je svedectvom o časoch nedávno minulých a presahujúcich až do súčasnosti, no popritom je to rozprávanie tak vtipné, humorné a vo svojej podstate optimistické, že jej text sa bezpochyby stal literárnou udalosťou.
Ukazuje sa, že Rudolf Ferko je okrem profesionálneho umelca vo filmovom svete aj jedinečným humoristom, resp. autorom zo zmyslom pre humor - čo je v našich nie príliš veselých časoch priam jagavou kométou optimizmu. Okrem poznania zákulisia filmárskeho sveta sa čitateľ aj zabaví na mnohých vtipných historkách, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou práce kameramana režiséra.

Eduard Grečner, filmový režisér –
Príbehy sú vyrozprávané nadaným rozprávačom, niektoré sú pikantné, iné nie, nájdu sa aj
smutné, ba aj historicky tragické. Každý z nich obohatí čitateľa o poznanie pre neho
dovtedy neznáme, či iba tušené, o poznanie zákulisia a atmosféry tvorby príznačnej a
charakteristickej iba pri nakrúcaní filmov. Nielen doma, ale aj v zahraničí. Vidno, že ich zažil
skúsený svetobežník, ktorý vie svoje zážitky pútavo podať.
Že nikoho nebudú nudiť o tom som plne presvedčený, ako jeho bývalý kolega mu môžem k
nim iba pogratulovať.