Hordubal, Povětroň, Obyčejný život

Trilógia Hordubal, Povětroň, Obyčejný život je po umeleckej stránke nesporne vrcholom tvorby Karla Čapka. Aj na prahu 21. storočia pôsobí moderne a súčasne – nielen svojím posolstvom, ale aj bohatou vrstevnatosťou. Jednotlivé príbehy nemajú vzájomne súvisiaci dej. Spoločné postavy nie sú spojené časovou postupnosťou ani vykresľovaným prostredím a sú štýlovo rôznorodé. Spájajú ich však niektoré kľúčové témy – strach z osamelosti, potreba lásky, rozpor medzi všednosťou a poéziou, túžba po niečom, čo nás presahuje. V každom z nich hrá dôležitú úlohu smrť v niekoľkých podobách (v Hordubalovi je to motív vraždy, v Povětroňovi pád lietadla so smrteľnými zraneniami, v Obyčajnom živote srdcový záchvat) a táto hraničná situácia slúži k hľadaniu človeka. Čapkova trilógia je mementom pred zjednodušenými výkladmi sveta, podceňovaním druhého človeka, pustotou a zovšednením života a medziľudských vzťahov.