Budovateľské 50. roky

Juraj Šebo sa narodil počas vojny. Hoci v tom čase mal len dva roky, toto traumatizujúce obdobie intenzívne prežíval. Dodnes keď počuje sirény sanitky, chaoticky hľadá najbližší kryt. Celé detstvo prežil v Bratislave a z toho pramení aj jeho blízky vzťah k tomuto mestu. Nerád chodil do školy, radšej poza školu. Predovšetkým do kina Čas, ktoré hrávalo nonstop. Už v útlom veku sa jeho IQ blížilo k hranici, ktorú dosiahol aj v zrelom veku. Zo základnej školy vyšiel ako devätnásťročný a vstúpil rovno do školy života. Na svoj mentálny vek je pomerne bystrý. Medzi jeho koníčky patrí najmä beh na lyžiach – bežkuje. K jeho charakteristickým zvláštnostiam patrí, že sa lyžuje len v zime, na snehu, pomocou zvláštnych, zospodu pomerne klzkých dosiek. Od útleho detstva pláva. Plávať sa naučil vo vode. V čase nežnej revolúcie bol už zrelým mužom s jasným postojom k životu. Žil bez kabáta (nechcelo sa mu ho prevracať). Počas chladných novembrových dní na námestiach získal chronický zápal horných dýchacích ciest. Počas generálneho štrajku uviazol vo výťahu, takže sa na ňom nemohol zúčastniť. Má rád prírodu. Okrem zhadzovania suchých listov zo stromov celý život sa usiloval o návrat sysľa obecného do prírody. Vždy sa túžil presadiť. Keď sa mu to nepodarilo kúpou fóliovníka, vyučil sa za predavača erotického tovaru a toto obdobie jeho života zanechalo v jeho neskoršej literárnej tvorbe trvalé následky. Sklamaný touto prácou, sústredil sa na seba – a zaľúbil sa do seba; bol to začiatok celoživotného ľúbostného vzťahu. Autorove literárne smerovanie najviac ovplyvnila životná cesta starého otca, agenta provokatéra. Jeho prvé diela boli natoľko provokatívne, že mal problémy so zákonom. Zásluhou priateľa prokurátora bol zaradený do programu na ochranu svedkov. Žije v ustavičnom strachu a dodnes sa musí skrývať pod cudzím menom. V rámci akcie Za krajšiu Bratislavu sa presťahoval na vidiek, kde žije v utajení na Novoveskej 41 v Devínskej Novej Vsi, PSČ 841 07.