Iba desať dní

Ona

Sedela na posteli v spálni, ktorú s ním zdieľala už dva roky, a slzy máčali jej krásne pehy. Bola plná sklamania a smútku pre niečo, čo nikdy nemala.
Cítila to hlboko vo svojom srdci. Jej túžba demolovala jej sny, jej nádeje, aj ju samotnú, lebo na bielej paličke svietil aj tento mesiac iba jeden prúžok. Vedela, čo bude nasledovať, a rozplakala sa ešte viac.
Koľko toho ešte zvládne?
Koľko je schopná uniesť?
Cítila ťažobu jeho rúk, ktoré jej pripomínali, že zasa zlyhala.
Až kým...

On

Vchádzajúc do dverí ich spoločného bytu, s odhodlaním a nádejou, zakričal jej meno. Neozývala sa, ale zurčanie vody mu jasne naznačovalo, kam má zamieriť.

Otvoril dvere do kúpeľne a úsmev, ktorý mu zdobil tvár, razom pohasol.
Zamrzol... stŕpol.
Nedokázal sa pohnúť.
Nevedel dýchať.
Prišiel neskoro, okamžite to vedel.
Bolesť, ktorá ho zachvátila, bola ohromujúca, neprekonateľná, ostrá a bodavá.
Vedel, že tento moment rozhodol o jeho osude.
Až kým...