Osídlenie Komárňanskej stolice v stredoveku

Predkladaná práca je pokusom o rekonštrukciu sídelných pomerov v stredovekej Komárňanskej stolici, ktorá – podobne ako predchádzajúce spracované stolice
Novohrad, Tekov a Ostrihom – patrí k tým historickým regiónom, ktoré doposiaľ nemajú spracovaný podrobný prehľad stredovekého osídlenia v celom časovom rozsahu, a to nielen v slovenčine, ale ani v maďarčine či inom jazyku.

Kapitola o cirkevnej organizácii v stručnosti rozoberá jej základnú štruktúru z pohľadu geografie. Ďalej obsahuje chronologicky radený zoznam prvých zmienok o jednotlivých kostoloch, ktorého súčasťou je aj detailný prehľad záznamov v súpise pápežských desiatkov z obdobia 1332 – 1337. Nasleduje kapitola o hospodárstve, rekapitulujúca zmienky o baníctve, lesníctve, mlynárstve, rybárstve, trhoch a vinárstve.

Samostatná podkapitola je následne venovaná infraštruktúre, a to konkrétne cestám a k nim patriacim mostom, mýtnym miestam a prievozom či prístavom.

Hlavnú kapitolu predstavuje prehľad sídelnej štruktúry, kde sú v stručnosti zhrnuté dejiny jednotlivých sídiel, ktoré sa nachádzali na v úvode definovanom území.
Samostatné podkapitoly patria kláštorom (5 lokalít), ako aj hradom a hrádkom, ktoré sú v písomných prameňoch zachytené v počte 3.

Najrozsiahlejšou časťou práce je prehľad histórie jednotlivých sídiel, pričom ich počet sa nakoniec zastavil na 245 základných a ďalších 34 sporných lokalitách. Celkovo 9 z týchto lokalít sa aspoň raz spomína ako mestečko, ale ani jedna nemala dlhodobejší mestský charakter.

Predposledná kapitola ponúka stručný prehľad rodokmeňov strednej a nižšej miestnej šľachty v celkovom počte 106 šľachtických rodov, za ktorým nasledujú mapové prílohy, ilustrujúce jednotlivé zachované a analyzované metácie a reambulácie.


Záver tvorí dvojjazyčné zhrnutie, bibliografia a indexy latinských názvov komárňanských sídiel, ako aj geografických názvov mimo Komárňanskej stolice.