Bratislavská Bohéma

ŠTEFAN ŽÁRY sa ako jediný zo slovenských spisovateľov pravidelne vracal k spomienkovým esejam o svojich umeleckých spolupútnikoch. Výber z nich ponúka pestrý kaleidoskop spomienok na život v starej Bratislave, na zlaté časy bohémy. Žáry objavuje pre staršieho i mladého čitateľa svet dávno zaniknutej umeleckej pospolitosti, ktorého dejiskom boli staré bratislavské kaviarne, nespočetné viechy aj Budmerický kaštieľ. Vďaka pôsobivým portrétom známych výtvarníkov, spisovateľov a významných osobností slovenského umeleckého života sa čitateľ stáva spoluúčastníkom bujarých posedení na obľúbených miestach stretávania, v Metropolke, Grandke, Luxorke, Štefánke. Básnik si tu na základe osobného poznania podáva ruku so znalcom a očitým svedkom, čím sa zvyšuje dokumentárna a kultúrno-historická hodnota autorovej výpovede. Je hravý, rozmarný. Šťavnatý jazyk okorenený iskrivým humorom rozhľadeného rozprávača mu pomáha sugestívne stvárniť život, záľuby i tvorbu najbližších kolegov od pera aj priateľov výtvarníkov. Portrétuje ich s láskou, ako priamy aktér presvedčivo podáva cenné postrehy z ich života. O všetkých spolupútnikoch vie svoje, veď v literatúre pôsobil sedemdesiat rokov.
...............................
Čoskoro po oslobodení začali sa bratislavskí spisovatelia stretávať v bratislavskej kaviarni Slávia. Kaviareň stála neďaleko Michalskej brány a veky slúžila „presburgerom“ pod monarchistickým názvom Regina. Nový národný správca ju premenoval na Sláviu, a keďže bol nielen národne uvedomelý, ale aj gramotný, privábil kŕdeľ hladných či smädných intelektuálov, lebo ako zahraničný vojak zo západu mal blízko k unrovým špecialitám. V polovici augusta vrátil som sa aj ja do vlasti... Po dvojročnom exile som bezradne pobehoval po známych podnikoch, až ma ktosi nasmeroval do Slávie. Moja radosť prešľahla v euforické prekvapenie, veď táto neveľká útulná kaviareň priam praskala pod návalom spisovateľov každého druhu i generácie: takmer všetkých bývalých hostí Metropolu, Grandu, Luxoru... Štefan Žáry, Rande s básnikmi

Štefan Žáry sa narodil 12. 12. 1918 v Ponikách. V roku 1929 začal navštevovať gymnázium v Banskej Bystrici, kde literárne debutoval už ako maturant. V roku 1939 sa zapísal na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity na štúdium slovenčiny a francúzštiny. V roku 1942 nastúpil na vojenskú prezenčnú službu, po výcviku bol začiatkom roka 1944 prevelený do Talianska. O dva roky, po návrate na Slovensko, sa zamestnal ako redaktor v denníku Národná obroda. V roku 1948 sa stal korešpondentom agentúry ČTK v Ríme. Po návrate z dvojročnej zahraničnej služby v Taliansku pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Od roku 1970 sa venoval už len literárnej činnosti.
Imaginačným a pocitovým založením Žáry od samého začiatku inklinoval najmä k poézii. Jeho literárny záber bol však široký a pretavil sa aj do iných slovesných oblastí, najmä do prózy a esejistiky. Rozsiahle dielo autora dnes zastupuje vyše pol stovky kníh. Z nich hodno spomenúť básnické zbierky Zvieratník, Dobrý deň, pán Villon, Cesta, Aká to vôňa, Návšteva, Po mne iní, Ikar večne živý, Púť za kolibríkom, Čierna Ofélia a Orchidea nostalgis. Z prozaických prác si zaslúžia pozornosť poviedky z Talianska Apeninský vzduch, Dolu na juhu, autobiografické rozprávanie o vojnových zážitkoch v Taliansku Azúrová anabáza a memoárová próza Úsmevné údolie. Venoval sa aj prekladovej básnickej tvorbe. Slovenskému čitateľovi predstavil významných autorov románskych literatúr, ako sú A. Rimbaud, G. Appolinaire, P. Eluard, F. García Lorca, P. Neruda, N. Guillén, G. Ungaretti, S. Quasimodo a P. P. Pasolini. Posledné tri desaťročia života venoval zvýšenú pozornosť esejistickej tvorbe zastúpenej dielami Snímanie masiek, Stovežatý básnik, Zlatoústi rozprávači, Rande s básnikmi, Nedávny dávny svet a Spanilej múzy osídla a vnady alebo Malé literárne múzeum.